Řecko, řecké ostrovy - prohlížeč fotografií

Tento pohľad sme si vychutnali po dlhých ôsmich rokoch.

Naša obľúbená a domovská pláž v Diakofti sa nezmenila,

iba na nej vďaka EÚ pribudla rampa pre telesne hendikepovaných (podobne aj na ďalších plážach v Grécku)..

Kythira v jarnom šate je úžasná, kocháme sa takmer neprestajne.

Celý ostrov pokrýva zeleno-žltý koberec

s bohato kvitnúcimi kríkmi menom spartium junceum

a genisty - kručinky.

Ideme sa prejsť k prameňom do rokliny Amir Ali v Karavase. Pri starom kamennom moste nás vítajú miestne obyvateľky..

Roklinu nazvali podľa tohto prvého prameňa. Kto bol na Kythire iste pozná aj legendu, ktorá sa k nemu viaže. Sezóna sa ešte nezačala, tak ho nestihli vyzdobiť kvetmi.

Kráčame po kamennom chodníku pozdĺž potôčika.

Tu figurujem namiesto zápalkovej krabičky - akože na porovnanie.

Potôčik vytvára malé kaskády,

zurčí

a žblnkoce.

Obklopujú ho sviežozelené prasličky

a nad ním poletujú šidielka.

Po krátkej prechádzke sa blížime k druhému prameňu Portokalia.

Podľa legendy pri ňom rástol pomarančovník, na ktorom sa urodilo až stotisíc pomarančov. Preto ten názov. Dnes tan rastie iba figovník.

Cestou míňame krásne kvety, ich meno nepoznám.

Po návrate z rokliny natrafíme na morušovník. Keď si pochutnávame na morušiach, domáci sú prekvapení. Netušili, že majú vynikajúcu chuť.

Toto už je veselé trio z Aroniadiky. Zo strechy domu štekaním zdraví každého, kto prechádza okolo.

A tu je trio komínov z Aroniadiky. Tento pekný dom sa nám konečne podarilo odfotiť bez zaparkovaných áut.

Chóru nemôžeme vynechať. Ideme sa prejsť, aby sme zistili, čo je tam nové.

Kythirské komíny nás stále fascinujú, ale k tým sa vrátim neskôr.

Takisto staré balkóny

a dvere.

Dvere oblé

aj hranaté.

Spomienky sú na vine, že toto zátišie už nevyzerá tak pekne ako na starších záberoch.

Záplava kvetov predo dvermi vynahradila naše sklamanie.

Posedenie pred obchodom.

Aj tak sa dá :)

Neviem ako vás, ale nás toto miesto sklamalo. Vyzerá pekne, ale buď zmenilo majiteľa, alebo majiteľa omrzela bielo-modrá klasika alebo mu liezli na nervy turisti, ktorí sa tu zastavili pre pár snímok?

Takto vyzeral obľúbený objekt fotografov pred niekoľkými rokmi. Tuším sa zachoval iba pôvodný črepník s bugénvileou.

Kvetináče s rastlinami a kvetmi sú na každom kroku. Natreté na bielo

aj pôvodné terakotové.

Lemujú ulčku

i schody.

Je poludnie a v starom meste niet živej duše.

...

...

Predsa, aspoň jedna mačka, ale tá sa nenechá vyrušovať.

A ešte jedna. Je prekvapená, že niekoho vidí počas siesty.

Chóra je vyľudnená aj večer. Sami sa túlame ulicami starého mesta. Príjemná kaviareň Vegera je už zatvorená.

Slnko nedávno zapadlo.

Pohľad na Kapsali nikdy nesmieme vynechať.

Vo dne

ani v noci.

Kláštor Agios Ioannis en Krimno - na skale. Chodník k nemu je zarastený, vchod zamknutý.

Tak si aspoň vychutnáme výhľady. Na Kapsali, na ostrov Hytra, resp. Avgo - vajce,

aj na benátsky hrad

a akvadukt.

Presúvame sa do Kapsali. Cestou míňame cyklistov. ktorí takisto brázdia kythirské cesty.

Zaparkujeme neďaleko majáka

a prejdeme sa po nábreží.

Taverny sa o týždeň zaplnia prvými návštevníkmi.

Náš zrak upúta zátišie so stoličkami a náš sluch zasa zvuk nejakej klasickej skladby.

Keď sa priblížime, zistíme, že za podchodom domu sa skrýva amfiteáter Zeidoros. Keď som si zväčšila záber, zistila som, že práve nacvičujú skladbu Sentimental Sarabande od Benjamina Brittena. Je strašne ponurá.

Prechádzame okolo pútavého vchodu do galérie.

Pláž v Kapsali takisto čaká na prvých návštevníkov. No my to nie sme.

O chvíľu sme na konci nábrežia

pri akvadukte, ktorý sme videli od kláštora. Značka hlási, že ho postavili Angličania v roku 1823.

Na pláž Feloti na juhu ostrova vedie úzka asfaltka ponad Chóru. Z tejto strany sme ju ešte nefotili.

Asfaltová cesta sa mení na vyjazdenú poľnú cestu s hrubým štrkom. Tu je ešte dobrá. Neskôr z nej trčia balvany, takže občas sa presúvame takmer krokom.

Zaparkujeme auto a pozeráme, kadiaľ sme prišli. Fíha, cesta hore bude dobrodružná.

Príjemnejší je pohľad na záliv s plážou a osamelým domom nad plážou. Za ním ústi malá roklina.

Z diaľky vyzerá pláž naozaj krásne, leží v nádhernom prostredí a more je číro-číre,

no pri bližšom prieskume nás neláka. Vraciame sa na západ ostrova.

Cesta nás vedie cez dedinu Kalokerines, tak sa na chvíľu zastavíme.

Vybehneme na kostolnú vežu

a upúta nás pohľad na tamojšiu architektúru a čarovné komíny.

Zaujme nás okrasný strom s ružovými kvetmi a čiernymi bliznami v záhrade jedného z domov.

Zakrátko pokračujeme ku kláštoru Myrtidiotissa, ktorý obídeme po pravej strane a po úzkej asfaltke pokračujeme k pobrežiu na pláž Limnaria.

Limnaria je skôr prístav pre rybárske člny.

Pláž nepôsobí vábne, pretože sa na nej hromadia smeti. Možno ich do sezóny stihli odpratať.

Cestou späť sa nakrátko zastavíme v kláštore Myrtidiotissa. Viacerí ho poznáte osobne (ak nie, fotky máme v staršej fotogalérii). Biele komíny kláštora nás fascinujú a tak si ich cvakneme s kontrastujúcou oblohou.

A pre radosť pridám dva poletujúce žltáčiky rešetliakové (Gonepteryx rhamni).

Cestou na pláž Fourni na severozápade ostrova sa naskytne pohľad na zelenú časť Kythiry s majákom, na ostrov Elafonisos a pobrežie Peloponézu.

V poslednej tretine vedie k pláži poľná cesta. Po príchode zisťujeme, že sme na nej celkom sami.

Tu sa nám páči.

Po ľavej strane sa za skalou ukrýva malá jaskyňa s priezračnou tyrkysovou vodou.

Pod hladinou napravo leží kamenná platňa, ktorá mi pripomína Peloponéz. Ten ozajstný vykúka na horizonte a trocha sa skrýva pod oblačnou čiapkou.

Pri odchode z pláže sa s nami lúči tento krásny vidlochvost ovocný (phiclides podalirius)

Na chvíľu sa zastavíme v malom prístave Agia Patrikia, s malým kostolom, podľa ktorého je nazvaný. Tu opravujú lode

a kotvia rybárske člny.

Deň detí oslávime na pláži Kaladi, kde si zaplávame.

Voda má príjemných 26 stupňov

a more je ako zrkadlo.

Zato Firi Ammos Kalamos nás o pár dní víta s veľkými vlnami. Pohľad je úžasný, no vietor ešte "úžasnejší", a tak prcháme. :)

V Avlemonase sa, našťastie, nič nezmenilo. Stále zostáva najkrajšou z kythirských dedín.

Obchádzame prírodný bazén (áno, spomíname si na Afroditu)

a kocháme sa.

...

Tieto geometrické tvary sú úchvatné.

Schody do neba...

Cestou z Avlemonasu nás zaujme značka upozorňujúca na prameň Mitata. Samozrejme, že zastaneme

a ideme sa naň pozrieť. Voda tečie žľabom

ponad nádrže, kde sa kedysi prala bielizeň. V jednej sa prala a v ďalších plákala. Tu sme stretli Holanďanku Irini, ktorá prišla nabrať vodu pre mačky a ďalšie zvieratá, o ktoré sa stará..

Pri pohľade na krajinu nám ukazovala ďalší prameň pri Viaradike (celkom vpravo, označila som na mapke). Vraj sa obyvatelia oboch dedín prú o to, ktorý prameň je chutnejší. Treba vyskúšať.

Prameň za Viaradikou sme, samozrejme, vyskúšali.

Od prameňa máme krásny výhľad na Mitatu s kostolom Agia Triada (polohu prameňa som označila na mapke).

Kostol v Mitate porušený pri zemetrasení v roku 2006 naďalej chátra. Peniaze by naň vraj boli, len je problém dokladovať výdavky. ...

Prejdeme sa aj okolo domu, ktorý sme už kedysi fotili. Doma porovnáme, či na jeho stenách pribudlo niečo nové :)

Na spiatočnej ceste hádam po stý raz obdivujeme pohľad na Diakofti a oblaky nad Peloponézom. Stále nás to baví.

Na konci Mitaty nás zaujali viaceré domy, a tak sme zaparkovali na konci dediny a vrátili sa pozrieť na ne zblízka.

Tu sa musí dobre bývať, domácim

aj hosťom.

"Naše sny sú biele lode" a "Otvor okno a venuj mi sladký pohľad" - to hlásajú nápisy na dome. Pripomenulo mi to tinoský Volax.

Bohato kvitnúce muškáty všade kam pozrieš. Inak tu predávajú med.

Je pod mrakom, teplota klesla na 23 °C, skvelé podmienky na výlet k Panagia Orfani na západe ostrova. Cestou sa nám ponúka pohľad na Kato Chóru

Krajinu odetú v jarných farbách pretína úzka a kľukatá cesta.

Parkujeme pred kostolom Panagia Orfani, čo znamená svätá sirota. Časť kostola sa skrýva v jaskyni. Nemáme však šancu ho vidieť, pretože bránka je zamknutá. Škoda...

Rozhodneme sa pokračovať po štrkovej ceste čo najbližšie k pláži Kalami. Nemali sme to v pláne, ale skúsime zájsť čo najďalej, pokým to zvládnu naše nohy v sandáloch, lebo pevná obuv na zostup a výstup je nutná.

Už z diaľky počujeme mečanie. S úžasom pozeráme na obratné horské kozy poskakujúce na rozoklanej skale. Koľko ich tam vidíte?

Manžel schádza čo najnižšie, no dovidí iba na koniec rokliny. Pláž leží viac vpravo. Nuž, aj keby sme mali vhodnú obuv, v našom veku by sme si už asi netrúfli zísť nižšie a potom zlaňovať. Teda ja určite nie. (Vraj by tam mali byť dve laná.)

Na spiatočnej ceste sa zastavíme pri ruine penziónu pre cestovateľov. Postavili ho takisto Angličania, a to v roku 1826. Vraciame sa do Diakofti.

Občas fotíme lode, ktoré prichádzajú a odchádzajú do prístavu v Diakofti. Na zábere trajekt Seajets, pokračujúci na Antikythiru a na Krétu. Obchádza už celkom naklonený vrak lode Nordland a ostrovček Prasonisi.

Na chvíľu tu zakotví aj loď pobrežnej stráže. Za ňou sa týči hornatý Peloponéz.

Na zábere sú trajekty: vľavo Porfyrousa, ktorý pokračuje do Neapoli, a vpravo Seajets vracajúci sa z Antikythiry.

More v Diakofti má nádhernú farbu aj vtedy, keď je trocha rozbúrené.

Navečer sa rozhodneme ísť k majáku Moudari. Naposledy sme totiž zle odbočili,

tentoraz trafíme bez problémov. Najdobrodružnejší je úzky úsek za Karavasom. Neskôr sa cesta mení na kamenistú "šotolínu". Už je širšia a možno sa časom takisto zmení na asfaltku.

Pohľad od majáka na ostrov Elafonisos vo večernom opare.

Sme na farme u Irini, ktorá nás pozvala, keď sme sa stretli pri prameni pod Mitatou,

Počkala nás v Milopotamose a zaviedla najprv na výbeh za dedinou, kde má pár koní a somárika. Prišiel sa na nás pozrieť prítulný jednoročný koník Kuli.

Na farme na nás gáni zvedavý pštros. Podobných má Irini asi desať.

Irini sa stará aj o malé stádo danielov. (Myslím, že ich chová aj na mäso, aby mala za čo kupovať granule pre mačky, pretože dary od ľudí niekedy nestačia.) Granule a vodu vozí na tri miesta.

Pávov má najviac, takmer päťdesiat. Nevie ich presne zrátať, túlajú sa po pozemku a ich prenikavý hlas sa nesie do okolia.

Párkrát sa zastavíme v Milopotamose.

Modrá v objatí zelenej.

Taverna Platanos v zajatí žiarivých farieb.

Naša zadumaná spoločníčka počas neskorého obeda. (Dali sme si musaku, no tá z Grill House v Potamose bola chutnejšia..)

Nedalo nám nezastaviť sa pri vodopáde Neraida, resp. Fonissa. Kohútik bol pustený, voda tiekla.

Počas prechádzky roklinou zbadáme tento úlovok. Keby sme ho nezbadali, ulovil by on nás.

My sme naopak ulovili tohto majstra.

Naše obľúbené kafenio (Fossa v Chóre bola ešte zatvorená). Vidíte zmenu oproti minulosti? Áno, pribudla strieška, na ktorú je majiteľ patrične hrdý.

A toto je naša obľúbená pekáreň, kam chodievame najčastejšie. Posledný deň pobytu sa zásobíme koláčmi na cestu.

Zatiaľ čo majstri pekári usilovne pracujú,

my si dáme vo Vegere posledné raňajky pred odchodom.